Ako reagovať, keď dieťa „vyvádza“ v zubárskom kresle?

Autor: Všetko o zuboch | 7.7.2016 o 21:57 | Karma článku: 2,08 | Prečítané:  580x

Kričí, hryzie, roní slzy, prípadne ani len neotvorí ústa. A hoci má dosť rodič aj zubný lekár, najväčší stres z ošetrenia má práve malý rebel. S trochou dobrej vôle sa dá zvládnuť aj táto situácia.  

-        V prvom rade si povedzte, že dieťa „nevystrája”, nerobí naprieky, ale je v situácii veľkého strachu až úzkosti, ktorú nevie zvládnuť. Treba brať jeho prežívanie vážne.

-        Dobré je situáciu zastaviť, dať dieťaťu chvíľku na upokojenie so slovami: „Vidím že sa ti to naozaj nepáči. Dáme si na chvíľu prestávku”.

-        Dieťaťu môže pomôcť k upokojeniu aj veľmi krátka technika hlbokého dýchania, prípadne s predstavou vydychovania úzkosti. Lekár môže povedať: „Deťom často pomáha, keď zhlboka dýchajú. Poriadne sa nadýchni a vydýchni… A znovu… Keď vydychuješ, môžeš si predstaviť, že vychádzajú z teba všetky nepríjemné pocity (strach), predstav si, akú má farbu…”. Až keď sa dieťa trošku upokojí, dá sa pokračovať.

-        Rodič a lekár sú tam aj na to, aby dieťaťu pomohli zvládnuť emócie cez svoj vnútorný pokoj a  vystupovanie v danej situácii.

-        Nezakazujte dieťaťu plakať. Povedzte mu len, že musí sedieť bez pohnutia a mať ústa otvorené, môže stláčať rodičovi ruku, ak potrebuje.

-        Deti potrebujú chápať zmysel vecí a udalostí… Teda vysvetliť prečo je vyšetrenie, príp. určitý zákrok dôležitý. Rodič sa môže s dieťaťom podeliť o vlastnú skúsenosť a dať mu príklad/návod ako on danú situáciu zvládol, čo pomohlo jemu.

-        Pre deti môže byť motivujúce aj mať dosah na udalosti: „Keď to rýchlo stihneme, popozeráme zúbky, zostane ti čas povoziť sa chvíľku na kresle”.

-        Pre dieťa je tiež dobré vedieť ako dlho bude niečo trvať, takže ak vie lekár odhadnúť čas, môže to dieťaťu povedať, príp. ukázať na hodinkách, alebo sám rátať: „Narátam do 10 a potom prestanem vŕtať”.

-        Výskum ukazuje, že deti lepšie zvládajú lekárske zákroky keď majú v rámci nich aspoň malú možnosť mať veci pod kontrolou. Preto u väčšiny detí pomáha, keď sa necítia byť v situácii úplne bezmocné a „vydané napospas“, ale majú možnosť ovplyvniť ju napr. tým, že si dohodnú s lekárom STOP znamenie. Dáva im to oveľa väčší pocit bezpečia a sú kooperatívnejšie.

-        Lekár by mal priebežne dieťa o postupe zákroku informovať, koľko už majú toho „hotového“  a priebežne dieťa povzbudzovať.

-        Ak išlo o nepríjemnú situáciu, je milé potom s rodičom trochu osláviť, že to má dieťa za sebou a že „sme to zvládli”. Nemalo by to byť ako odmena za to, že dieťa neplakalo, ale spoločná radosť z toho, že je problém vyriešený. Dieťaťu sa tak s návštevou lekára spojí aj niečo pozitívne a ďalšie ošetrenie môže zvládnuť ochotnejšie.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?